Svatojánské drímoty

Sen noci svätojánskej po záhorácky

hosťovanie Záhoráckeho divadla zo Senice

Záhorácky divadelníci podobne ako Shakespeare si nekladú medze fantázii. Vo Svatojánskych drímotách sa s ňou výrazne pracuje a pred našimi očami sa objavuje čarovný svet škriatkov a víl, ktorý koexistuje s obyčajnými smrteľníkmi na úplne (ne)obyčajnom Záhorí.


„Chuapečku malučký, máš malučké rúčky, ceuého ťa zím!“

Záhorácke divadlo, po niekoľkých rokoch znova uvádza na dosky ktoré
znamenajú svet úspešnú komédiu Svatojánské drímoty, alebo Sen noci Svätojánskej
hranú po záhorácky.

Shakespearovu nesmrteľnú komédiu sme pre svoje potreby preložili do
záhoráčtiny a dej hry sa presunul zo starovekých Atén na Záhorie, konkrétne do
lokality Zámčisko pri obci Unín, kde sa nachádzajú zvyšky pravekého hradiska.
Shakespeare by sa iste čudoval keby videl, že zmene sa nevyhli ani mená a charaktery
postáv. Priblížili sa tak regionálnemu naturelu: kráľ lesných bytostí Oberon sa
zmenil na staroslovanského boha Paroma a jeho prisluhovač Puk sa stal nezbedným
škriatkom Rarachom. Kráľovná víl Titánia sa zmenila na staroslovanskú bohynu
flóry Živjenu. Z Aténskeho vojvodcu Tézea sa stal prvý Záhorák a zakladateľ obce
Unín Laca Húňa a jeho nastávajúva Hypolyta sa zemenila na Vjestonickú vjenušu.
Milenci Lysander a Demetrius sa premenovali na Radoša a Radzima a stali sa
zakladateľmi obcí Radošovce a Radimov.


Za leitmotív inscenácie Svatojánskych drímot si tvorcovia vybrali tému
indického chlapca, ktorú sa snažia akcentovať a divákov upozorniť na tému, ktorá sa
im zdá aktuálna. Tvorcovia sebe aj divákom kladú ďalšie otázky: sú charaktery
postáv zrkadlami našich slabostí, blúdení, prebudení a znovuzrodení? Sú jednotlivé
motívy obsiahnuté v hre náčrtom problémov, s ktorými bude raz ľudstvo zápasiť?
Posolstvo hry by malo byť biblické „Milujme sa množme sa!“, alebo heslo
generácie hippies „Robme lásku, nie vojnu!“. Jedine tak môže prežiť na tomto území,
ktorému zvykneme hovoriť VLASŤ, naša kultúra a identita.

 

autor - William Shakespeare, Sen noci Svätojánskej
preklad do slovenčiny – Ľubomír Feldek
úprava do záhoráčtiny – Ján Želipský
dramaturgia – Laura Nemečkayová
kostýmy – Andrea Némethová
hudba – Ondrej Odokienko, Peter Adamov
choreografia – Martina Gašparová
výtvarná spolupráca – Anna Čerfeľová
technika – Michal Hebnár
réžia, scéna – Ivan A. Fodor

účinkujú:
LACA HÚŇA, PAROM: Štefan Mach
VJENUŠA, ŽIVJENA: Marcela Bošáková
RARACH: Elena Čambalová
RADOŠ, PÍŠČALA: Lukáš Poláček
RADZIM, PORÍZ: René Veis
HERMÍNA: Simona Jurovatá
MILENA: Mária Kolényová
KLEŠČINA: Peter Adamov
MEGOŇ, FIŠKUS, POVRÍSUO: Peter Rehák
VÍLY: Andrea Straková, Ema Vaculková